V ankete o pozdravoch sme zaznamenali najčastejšie pozdravy medzi žiakmi: ahoj, čau a servus.
Kde sa vzali a odkiaľ? Tu je ich história:
Ahoj
Slovo ahoj prešlo do slovenčiny z anglického ahoy, zrejme cez češtinu. Pôvodne išlo o vodácky pozdrav, ktorý sa u nás rozšíril v 20. storočí. Jeho význam je vcelku priamy – vychádza z bežného citoslovného zvolania v snahe získať niečiu pozornosť, ako „hej“, „hoj“. Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj. Za prvej Česko-slovenskej republiky sa tu totiž stretávali mládežníci.
Čau a servus - váš sluha
Pozdravy čau a servus sú v zásade totožné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Slovo servus znamená v latinčine sluha, služobník, prípadne otrok. Samotný pozdrav vznikol asi skrátením vety Servus humillius, domine spectabilis, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“.
Ten, čo zdraví, teda dáva najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav nenesie žiadne stopy podradenosti. Všeobecne je dnes slovo servus ako pozdrav rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva.
Čau pochádza z talianskeho slova ciao, ktoré zasa podľa všetkého vychádza z benátskeho pozdravu vostro schiavo, čo tiež znamená „váš služobník/sluha“. Servus, čau i k službám sú teda vo svojej podstate rovnaké pozdravy.
